CELL/WALL AND CHIMES: site-specific installation, texts scratched into walls, and a sound object, 2010.
In the installation Cell/Wall, the author fully expressed his feelings for his terminally ill mother. The author recorded the sentences she used to say (which mostly dealt with her illness) and then he scratched them into the wall like a prisoner in his cell. The visual recording of the suffering of a closed person is multiplied by the cuttings, which represent the number of repetitions of the corresponding sentence. The spectator is confronted with the details of the illness directly through the person who is aware of the fact that she is dying.
Chimes – a sound object, made out of tiny personal things of the artist’s mother – beaded necklaces (some of them were offered to her by her son), knitting needles (she used for knitting his clothes), baking shapes (they used together for baking cookies) - items closely connected to her and his childhood. This work illustrates a specific distance of the author from a painful event because, according to his own words, he was particularly interested in the sound quality of the result. The aesthetically impressive and spacious object is put into motion with the help of a fan (or a natural air flow) and gentle jingling of items creates a gloomy yet intimate atmosphere.
The installation and the object were the author’s diploma thesis.
CELA/STENA A ZVONKOHRA: site-specific inštalácia, texty vyškriabané do stien a zvukový objekt, 2010.
V priestorovej inštalácii Cela/Stena umelec naplno vyjadril prežívanie smrteľnej choroby jeho mamy. Vety, ktoré v poslednom období hovorila a týkali sa (najmä) jej choroby umelec zaznamenával, a napokon ich vyrýpal do stien, podobným spôsobom ako to robia väzni vo svojej cele. Vizuálny záznam utrpenia blízkej osoby je znásobený zárezmi, predstavujúcimi počet opakovaní tej-ktorej vety. Divák je tak priamo konfrontovaný s detailmi a realitou choroby, priamo prostredníctvom človeka, ktorý si je vedomý, že zomiera.
Zvonkohra je zvukovým objektom, vyrobeným z drobných osobných vecí umelcovej mamy - koráliky zo šperkov (niektoré z nich jej daroval ako dieťa), ihlíc na pletenie (ktorými mu plietla oblečenie), formičiek na pečenie (spolu pomocou nich piekli) - všetko predmetov, ktoré sú úzko spojené s ňou a jeho detstvom. Dielo ilustruje špecifický odstup umelca od bolestivej skutočnosti, keďže ho, podľa jeho vlastných slov, zaujímala najmä zvuková kvalita výsledku. Esteticky pôsobivý, rozmerný objekt je uvádzaný do pohybu pomocou ventilátora (alebo len jednoduchého prúdenia vzduchu v miestnosti) a jemné cinkanie subtílnych predmetov vytvára clivo-intímnu atmosféru.
Inštalácia a objekt boli umelcovou diplomovou prácou.