SHOWROOMS: Enter gallery, Bratislava 11.6.2011 - 30.6.2011
After five years, Peter Barenyi comes again with the monographic exhibition of his latest work in a thematic selection of the works of art which reflects predominantly his own personality. The objects and site – specific installations, placed on the specific premises of a historical house, are organised into three circles: about the mother, everyday survival and through the eyes of others.
Right at the beginning we can see the works connected with the mother and her terminal illness. They are organized in a way as if recalling five stages of coping with this painful experience. Hug at the beginning of the illness, Chimes as the sacrifice of negotiation and the negotiation of one’s own death in Cause of death, a depression by It all started when she died and Untitled loop about my mum or the acceptation in Legacy. The relationship with the mother, her illness, the death, the own fear of death or the way of dying, coping with the death of a close person are all themes that carry a powerful story and it is not easy to share it with the audience.
Various works were created only by accident (the video of mother which was originally supposed to be her last photo) or mother’s tears which were only a study (Hug). All these works acquired their value only after the change of the situation. The simplicity of the technical manipulation and the presentation as a “pure fact” are completed and decorated by added features. However, playing with the spectator, innuendos and at the same time straightforwardness in I Dont Like People who Smiled at Me even though They Dont Like Me are intensified and later purified in Honest Proclamation.
His work Everyday Life, where the author simply brought a piece of his everyday “trivial” reality in the gallery by sticking notes and little messages on the wall, foreshadows the tendency of his future work. Barenyi gradually intensifies the background of the art-work creation and shifts its creation to the spectator’s fantasy. He demonstrates this author’s approach of his in Dušan Veselovský about Me, where he himself is not the author of the work anymore, but his friend is. Despite, or maybe thanks to naivety and amateurism of the work, he considers it as the most sincere and truthful testimony about himself.
The review was written by Ivana Madariová and it can be found in FlashArt, n. 21.
SHOWROOMS: galéria Enter, 11.6.2011 - 30.6.2011
Po piatich rokoch sa Peter Barényi opäť predstavuje monografickou výstavou najnovšej tvorby v tematickom výbere prác reflektujúcich prevažne vlastnú osobu. Do špecifických priestorov dispozične členitého historického domu umiestnil v symbolickom labyrinte autorovho „ja“ objekty a site- specific inštalácie usporiadané do troch okruhov: o matke, každodenné prežívanie a očami iných.
Hneď na úvod sú v časovom oblúku smrteľnej choroby umiestnené diela súvisiace s matkou, nečakane pripomínajúce aj päť štádií vyrovnávania sa s ťažkým zážitkom. Objatie na začiatku choroby, Zvonkohra ako obeta pri vyjednávaní a vyjednávanie vlastnej smrti v Cause of death, depresia pri It all started when she died a Untitled loop about my mum, či prijatie v Dedičstve. Vzťah k matke, jej choroba, smrť, vlastný strach zo smrti, resp. spôsobu úmrtia, vyrovnanie sa so stratou blízkej osoby, a jej neprítomnosťou sú témy, ktoré v sebe nesú silný príbeh a nie je ľahké sa o ne deliť na verejnosti. Peter Barényi však emočne nevydiera a neskĺzava do pátosu. Prostredníctvom minimálnych výrazových prostriedkov necháva rozhodnutie, ako hlboko preniknúť, na divákovi. Viaceré práce sú pôvodne výsledkom náhody (video matky ktoré malo byť poslednou fotografiou či slzy matky pri objatí) boli len štúdiou (Objatie), ktoré až zmenou situácie nadobudli svoju hodnotu. Jednoduchosť technického spracovania a prezentácie ako „čistého faktu“ sú v cykle ešte estetizované a dopovedané pridanými prvkami, no hra s divákom, dvojzmyslami a zároveň priamočiarosť v Nemám rád ľudí ktorý sa na mňa usievajú aj keď ma nemajú radi sa stupňuje a očisťuje v Čestnom prehlásení. Vyústenie, ktoré predznamenáva smerovanie jeho ďalšej tvorby nachádzame v everyday life, kde autor jednoducho preniesol do galérie kus svojej každodennej reality a na stenu nalepil lístočky a odkazy s poznámkami, cez ktoré dôsledne načrtávavšetky myšlienky, projekty, práce, ale aj banality všedného dňa. Barényi nielenže stále viac povyšuje pozadie vzniku diela a prenáša jeho tvorbu na divákovu fantáziu, ale svoj autorský prístup demonštruje v Dušan Veselovský o mne, kde dielo už nevytvára on, ale jeho kamarát. Napriek- alebo práve vďaka naivným vyjadrovacím prostriedkom a amaterizmu to považuje za najpravdivejšiu a najúprimnejšiu výpoveď o sebe samom.
Ivana Madariová/FlashArt č.21
